Básnikovo vyrovnávanie sa so stratou matky tu neprebieha priamočiaro psychologicky, v zmysle freudovského termínu "Trauerarbeit" – "práce trúchlenia", "smútenia", respektíve ani nie tak postupmi a prostriedkami poeticky navodzovanej detenzie, lyrickým "vyrozprávaním", "vyspovedaním sa", ale v konečnom dôsledku skôr takpovediac "semioticky".
Do existenciálneho kontextu, respektíve do individuálneho ľudského životného príbehu a času sa tu premieta univerzálne historické, svetodejinné i celkové prírodné i kozmologické dianie a naopak, a to prostredníctvom obrazových či motivických archetypov a symbolov.
Zoltán Rédey
Ivan Štrpka (30. 6. 1944) básnik, prozaik, esejista a prekladateľ. Spolu s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom člen básnickej skupiny Osamelí bežci. Vydal knihy poézie Krátke detstvo kopijníkov (1969, 1999 – druhé vydanie), Tristan tára (1971), Teraz a iné ostrovy (1981), Pred premenou (1982), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989), Krásny nahý svet (1990), Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1995), Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997, 2019 – druhé vydanie), Majster Mu a ženské hlasy (1997), Hlasy a iné básne (2001), 25 básní (2003), Tichá ruka. Desať elégií (2006), Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad (2009), Bebé: jedna kríza (2011), Fragment (rytierskeho) lesa (2016, 2017 – druhé vydanie), Kam plášť, tam vietor (2018), Hermovská chôdza (2022) a tri zväzky súborného básnického diela Básne I (2008), Básne II (2013) a Básne III (2014). Je autorom kníh esejí Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995), Na samý okraj (písania) (2006), knihy piesňových textov k hudbe Deža Ursinyho Modrý vrch (1988) a románu Rukojemník (1999, 2012 – druhé vydanie).