Leitmotívom zbierky Podoby milosti je
nenápadný, jemný smútok z bytia. V básnickej výpovedi sa tu stíšene
akcentuje pominuteľná nádhera sveta. Krásu na váhach dvíha do výšok ťaživá
pominuteľnosť. Skutočnosť v mikrozáberoch i vo svojej monumentálnosti
je k dispozícii dočasne. Je tu z milosti, vďaka ľudskému vedomiu,
s ktorým zaniká. Je tu a prehlbuje pominuteľnosť svojou
nezúčastnenosťou. Aj preto je pre autorov subjekt najvyššou hodnotou život.
Existencia v kontextoch nestálosti, nezaručenosti, "ničivej samozrejmosti"
a ľahostajnosti, jej vzácnosť. Svetu, ktorý nás obklopuje, dáva zmysel naše
jestvovanie, akokoľvek sa môže javiť ako absurdné alebo zbytočné. Ak je
najväčšou hodnotou život v rôznych (tajomných, alebo len okom
dieťaťa a básnika postrehnuteľných) podobách, je potom zároveň aj
nadprirodzeným darom z milosti. Pri týchto pravdách utíchajú Milčákové
básnické "drobné udalosti", aby mohli naplno prehovoriť i v hlbokej noci
toho, kto ešte číta.
