Reedícia tejto zbierky nie je len potvrdením
toho, čo si všimla dobová kritika v súvislosti s Osamelými bežcami,
princíp, podľa ktorého sa poézia chápe ako "pohyb k ľudskosti"
a zároveň sa identifikuje s autenticitou "beatnickej revolty", v hre
je opäť dobovo novátorské koncipovanie významových vrstiev básne pomocou
nesterilného, rôznorodého jazyka reflexie, fráz, sloganov a dadaistických
fragmentov. Od vydania Repkovho debutu uplynulo 55 rokov, ale vďaka výnimočnej
autorskej poetike tento text nestráca svoju výpovednú a umeleckú hodnotu,
je nadčasový. Obraz sliepky vykračujúcej si po dlažbe katedrály nie je zavŕšený
len v originálnom názve knihy, je zároveň podnetom k hlbšiemu
pochopeniu reality, oslobodením mysle, ktorá v takomto záblesku uzrie lesk, ale
najmä biedu našich čias. Kontrast nízkeho a vysokého, v ktorom
sa pohybuje vedomie masy inak ako tvorivé vedomie, je jedným z dôvodov,
ktorý oprávňuje súčasného čitateľa označiť túto autorovu knihu za kultovú.
